Hromada odpadkov.

5 pravidiel správneho chlapa. 9 vecí, ktoré pre partnera silná žena nikdy neurobí. 17 vlastností skutočne odvážnych ľudí. 44 podnikateľských blogov, ktoré musí sledovať každý úspešný podnikateľ. 652 tipov, ako správne sklápať záchodovú dosku.

Dosť!

Internet plný odpadkov

Už na gympli mi nadávali do idealistov a už od gymplu som na to hrdý. Marketing preto chápem takto:

Spájanie super ľudí, ktorí poskytujú super služby so super ľuďmi, ktorí budú mať vďaka využívaniu týchto služieb super zážitky.

A možno aj super život, ak je daná služba fakt super.

Cítim potrebu vyjadriť sa k fenoménu, ktorý sledujem v rámci „obsahového marketingu“ už niekoľko rokov. Fenoménu, pri ktorom neveriacky krútim hlavou, hoci mám niekedy chuť zakrútiť hlavou autorovi ďalšieho generického internetového bordelu – zavádzajúceho, nepresného a často priam škodlivého. Pre vašu značku a pre psychiku čitateľa.

Nie každý článok, ktorý začína číslovkou, je nanič a nie každý, ktorý ňou nezačína, je super. Veď aj tento by chcel byť výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.

Tento text je o článkoch, ktorých nadpisy sľubujú mnoho, no pri ich čítaní zažívate mocné déja vu. O článkoch, ktoré sú obsahovo prázdne, plytké, nezáživné, a vlastne len recyklujú obsah tisícov podobných článkov o ničom.

Prečo takéto články vznikajú?

Nuž, prečo niekto vôbec píše články na svoj web / blog? Napadá mi týchto 5 dôvodov:

  • Je to jeho spôsob sebarealizácie.
  • Chce niečo priniesť iným – inšpiráciu, informácie, rady,…
  • Snaží sa budovať si dobrú značku a vryť sa ľuďom pod kožu.
  • Chce mať na svojom webe vysokú návštevnosť.
  • Snaží sa budovať čo získať spätných odkazov, pretože verí, že je svätý grál SEO.

Všetky z týchto dôvodov sú super. Priekak nastáva, niekto na prvé dva body absolútne kašle. A na tretí kašle tiež, prípadne má o ňom veľmi scestnú predstavu.

Od toho už je len kúsok k tomu, aby vznikol internetový bulšit. Prečo je to teda bulšit?

1.) Sú často výsledkom otrockej práce.

Človek, ktorý žije v predstave, že jeho web musí vychrliť minimálne 10 článkov mesačne, si málokedy vie predstaviť, že by do nich mal investovať viac, než 100 éčiek. Potrebuje ich veľa, rýchlo, lacno.

Veľa, rýchlo a lacno píšu väčšinou ľudia, ktorí majú buď nízke životné náklady, alebo ich niekto sponzoruje, alebo oboje – študenti, mamičky na materskej, tatkovia na tatkovskej, dospelí ľudia žijúci stále u rodičov, atď. Títo ľudia si tiež väčšinou často boja vypýtať viac, pretože sa nemajú o čo oprieť – chýba im vzdelanie, referencie a skúsenosti. Chýba im tiež finančná gramotnosť, aby si uvedomili, že si svojimi cenami alá 1 normostrana á 2€ dláždia cestu do pekla.

Musia sa preto snažiť konkurovať najmä nízkou cenou, a keďže tú všetci okolo nich tlačia niekam na úroveň rétorických schopností Kapitána Danka, neostáva im nič iné, ako dať človeku cenu, ktorú dá len človek človeku.

Ako sa píše, keď musíte písať veľa, rýchlo a lacno? Blbo. Nemáte čas na dôležité veci, napr.:

  • urobiť si poctivú rešerš témy,
  • zamyslieť nad obsahom článku a prísť na to, ako napísať niečo skutočne unikátne,
  • urobiť si prieskum o tom, čo ľudí skutočne zaujíma a čo by naozaj potrebovali vedieť,
  • nedajbože sa porozprávať s nejakým odborníkom na danú tému a vypýtať si pár tipov.
  • stráviť pár hodín, kým to všetko spracujete do fakt dobrého textu.

Máte čas asi tak na toto:

  • vygoogliť si pár článkov na rovnakú tému, ako je tá vaša,
  • vybrať si 3 – 5 najlepších,
  • „požičať“ si pár odstavcov z každého z nich,
  • trochu v nich poprehadzovať slovosled, preformulovať a so štipkou kreativity pridať 1-2 úplne vlastné,
  • pridať pár ilustračných obrázkov z fotobanky.

Tadá! „Nový“ článok je hotový. Akurát je to vzhľadom na súčasný stav internetu pravdepodobne vlastne len recyklovaná zmes článkov, ktoré vznikli podobne.

Poznámka bokom: Priatelia, ktorí ste sa v týchto odstavcoch našli – prosím, neberte si to v zlom. Rozumiem vašej situácii. Nebol som síce mamičkou na materskej, ale bol som študentom a tiež som sa raz snažil urobiť niekomu eshop za 150 € totálne od píky. Bolo to na píku. A to som si tiež pripadal drahý.

Každopádne, vznikajú takto články, ktoré…

2.) Sľubujú nemožné.

Aby som bol fér – 5 pravidiel pre dobré SEO ani 8 zásad dobrého webdesignera vám síce nezaručí, že sa na vašom webe zrazu objaví mrte ľudí z organického vyhľadávania a začnú konvertovať ako diví, ale sem tam sa v podobných mihne aj praktická rada. 8 izbových rastlín, ktoré pomáhajú čistiť vzduch? Prečo nie, ak ide o overené informácie. 5 skrytých miest, ktoré sa oplatí vidieť v Barcelone? Cestovateľské tipy sú fajn.

Problematické je, keď článok obsahuje niečo v štýle „5 zaručených tipov ako“. Keď sa vám snaží nahovoriť, že ak si ho neprečítate, tak prídete o niečo skutočne zásadné a váš život nebude tak dobrý, ako by mohol byť. Všeobecne platné princípy sú zriedkavé veci a čo funguje v jednom prípade, nemusí fungovať v tisícoch iných

Vo finále teda tieto články…

3.) Môžu niekomu skôr ublížiť.

Úplne najhoršie je, keď sa hrajú na osobnostný rozvoj, radia so životom či partnerskými vzťahmi.

Prečítate si „5 spôsobov, ako sa zbaviť strachu“, ale nič v článku ani len nenaznačuje, že práve utkvelá snaha o totálnu kontrolu vlastných emócií býva cestou k vážnym psychickým problémom.

Nasávate „8 princípov šťastného života“, ktoré vám dávajú krásny zmysel až do chvíle, keď zistíte, že nie je zas tak jednoduché – a skončíte v ešte hlbšej depresii, pretože si vyčítate, aká ste strašná a neschopná lama, keď nedokážete nasledovať ani dve a pol z tých debilných 8 rád.

Žena bije muža v boxerských rukaviciach.

„Na nete predsa písali, že 7ku má rád proste každý!“ „Prepáč, ale ja tú vec v zadku fakt nechcem!“

Hneváte sa na vášho partnera/partnerku, že nevie oceniť vašu snahu a „9 zaručených spôsobov, ako jej/jemu poskytnúť nezabudnuteľný orálny sex“ proste nefunguje.

Môžete povedať „netreba všetkému veriť, zdroje si treba overovať“ a máte stopercentnú pravdu. Záplava internetového bulšitu ale v súčasnosti rapídne znižuje naše šance na úspešné overenie si informácií.

Príklad: Jožo hľadá relevantný obsah napr. k vhodnej životospráve. Nakoniec si samým zúfalstvom vytrhá polku telesného porastu, pretože našiel 176 zaručených návodov „ako na to“, ktoré si navzájom protirečia. Niektoré to zvládli dokonca v rámci jedného odstavca.

Kamarát, ktorý študoval nutričnú terapiu na lekárskej fakulte, podobné články neznáša. Hovorí, že vôbec nemusíte byť PaleoRAWvegan bezlepkový frutarián. Naopak, jednou z najhorších vecí, čo môžete v rámci snahy o zdravé stravovanie robiť, je priveľa o tom premýšľať…

Môžete tiež povedať „vážne problémy treba riešiť inak, než hľadaním článkov na internete“ a ja budem opäť súhlasiť – ale ruku na srdce, čo väčšina z nás dnes urobí vo chvíli, keď rieši nejaký problém? Ide na net a spýta sa Googlu. Číta si blogy. Nebolo by pekné, keby sme na nete namiesto bulšitu našli fakt dobré odpovede?

Niekto by azda namietol, že…

4.) Účelom týchto článkov nie je ľuďom niečo odovzdať.

Máte zase pravdu! A to je presne ďalší relevantný dôvod, prečo ich hejtovať. Načo sú potom dobré?

Jednoduchá odpoveď: Aby niekomu nahnali na stránku ľudí. Na stránku, ktorá je zhodou okolnosti narvaná reklamami sťaby 18. repríza Pána Prsteňov na Markíze. Reklamami, ktoré si návštevníci zobrazia a nejaké to percento z nich si na nejakú aj klikne – často na vec, ktorú vlastne vôbec nechcú.

V tom „lepšom“ prípade je reklamou článok samotný. A hoci propagovaná služba môže byť pre čitateľa relevantná, ten očakával od článku niečo iné. Gratulujeme, práve ste svojim článkom niekoho obrali o drahocenných pár minút času. Hlavne, že máte klik na reklamu!

Ak chcete niekam nahnať ľudí, stačí vymyslieť titulok ako napr. tento:

Video: Žena si do vagíny strčila uhorku. Neuveríte, čo potom urobil jej pes!

Akokoľvek hlúpo to znie, je vždy lepšie, ak nadpis sľubuje kosoštvorcovinu a článok obsahuje kosoštvorcovinu, ako keď článok sľubuje niečo, čo vám zmení život a obsahuje… kosoštvorcovinu.

5.) Niektoré body v nich sú v nich len do počtu.

Vlastne ide len o to, aby v nich boli kľúčové slová. Kľúčové slová sú dôležité, ale inak, než si niektorí ľudia ešte stále myslia. Veria, že čím viac v texte používajú kľúčové slová, tým lepšie na tom bude ich stránka na Googli. Potom narvú kľúčové slová do každej vety. Nezamyslia sa nad tým, že čítať v každej vete výraz kľúčové slová je pre čitateľa neskutočne otravné. Pritom kľúčové slová už dávno nie sú tak dôležité, aspoň čo sa ich kvantity týka. Poslaním Googlu je sprostredkovať ľuďom rýchlu cestu ku kvalitnému obsahu, a taký obsah rozhodne neobsahuje kľúčové slová v každej vete. Písať kľúčové slová do každej vety je teda maximálne kontraproduktívne. Kľúčové slová!

6.) Ono to vlastne nejakým spôsobom funguje – internetovým šmejdom.

Obálka knihy 7 návykov skutočne efektívnych ľudí

Jedna z mojich top knižiek. Lenže čo myslíte, prečo to Stephen vydal ako knižku a nie ako článok na 1,5 normostrany?

Po prvé, nadpisy s číslovkou úspešne generujú prekliky. Tiež na ne sem-tam kliknem. Prečo? Pretože tá psychológia čísiel je strašne efektívna. Sľubuje niečo konkrétne, jednoznačne ohraničené a funkčné.

Problémom je, že mnoho z nich tieto sľuby neplní. Sú na to príliš krátke, plytké, stručné,…

Druhá vec je, že fungujú presne tým špekulantom, ktorým ide len a len o návštevnosť, prekliky a o nič iné. Nedávno som dokonca narazil na fascinujúci slovenský startup, ktorý pod heslom „zarábaj si tým, čo ťa baví až 300€ mesačne!“ super džob – čítajte bulšit články, otravujte nimi kamošov na svojich sociálnych sieťach a získajte provízie z preklikov. A pyramídový bonus: keď niekoho pozvete do nášho systému cez váš affiliate link, tak budete mať provízie aj z jeho provízií!

Našťastie už to zrejme skrachovalo, pretože na doméne www.jobnet.sk už nič nie je…

7.) Nie sú dobré pre vašu značku, vzťahy so zákazníkmi, a dokonca ani pre SEO.

Článok, ktorý sa stratí v záplave ďalších generických a bezobsažných textov, si potenciálny zákazník nezapamätá. A už vôbec si nezapamätá web, kde ho čítal. Ak mu reálne nič neprinesie, tak z neho bude akurát rozčarovaný. Ak to zistí už po chvíli čítania, tak ho okamžite zavrie, čím vám klesá čas strávený na webe a stúpa miera okamžitých odchodov z webu. Nezískate žiadne organické spätné odkazy, pretože texty o ničom nikto nezdieľa (ak za to náhodou nie je platený). To všetko negatívne ovplyvňuje umiestnenie vášho webu vo výsledkoch vyhľadávania.

Čo teda môžete robiť?

  • Namiesto 10 zlých článkov mesačne napíšte 1-2 kvalitné. Ak si ich nepíšete sami, investujete do copywritera/copybloggera. A nie pár eur, ale pár stoviek – nech máte istotu, že ide o poctivého profíka schopného vytvoriť legendárny článok, ktorý sa na internetoch bude zdieľať ešte niekoľko rokov.
  • Ak chcete písať krátke články a často, držte sa jednej jednoduchej myšlienky. Krátka úvaha, postreh, novinka, zaujímavosť úplne stačí – každý text nemusí byť komplexným manuálom na život.
  • Nepíšte o veciach, o ktorých viete málo. Natrápite sa pri hľadaní zdrojov a len ťažko napíšete niečo nové. Píšte radšej o svojom názore, pohľade na vec, filozofii (ako napr. ja píšem tu). Zaujímavý a neštandardný osobný postreh je často tisíckrát prínosnejší, ako papagájovanie dogmatických poučiek.
  • Píšte o svojej odbornosti. O tom, čomu fakt rozumiete lepšie, ako 99% populácie.
  • Píšte o svojej skúsenosti. Prípadové štúdie sú super. Sú názorné, majú v sebe príbeh a kus ľudskosti. Aký problém ste riešili? S čím ste sa pri tom potýkali? Aké konkrétne postupy ste použili? Čo vás prekvapilo? Aký to bol pocit, keď ste po 12 hodinách neúspešnej kreatívnej seansy prišli na finálny, geniálny nápad doma vo vani?
  • Píšte o veciach, ktoré súvisia s využívaním vášho špecifického produktu. Ako ho používať. Ako ho používať inak, lepšie, efektívnejšie. S akými ďalšími vecami sa dá skombinovať. Ideálne s takými, ktoré tiež ponúkate 😉
  • Nebojte sa napísať dlhý článok. Nie je pravda, že ľudia na internete nečítajú dlhé texty. Ak sú kvalitné a prínosné, prečítajú si ich radi. Narozdiel od tých krátkych si ich dokonca lepšie uchovajú v pamäti. A budú ich aj radšej zdieľať.

A posledná vec: Tvorte obsah, ktorý by ste na internete sami videli. Pokojne nadpisy s číslom na začiatku používajte, ale hlavne nekŕmte internet recyklovanými blbosťami. Stačí, že sme si zasvinili odpadkami ten skutočný oceán, nemusíme to robiť ešte aj s tým digitálnym…

Matej Zeliska - copywriting & UX

Ďakujem, že ma čítate.

Ak vidíte toto okienko, tak sa Vám článok zrejme páči. To ma teší! Môžem vám dať vedieť, akonáhle vypustím ďalší. Zvládnete o 1-2 kvalitné články mesačne viac?

Podarilo sa! Ďakujem za váš záujem.